Úvodom môjho príbehu by som chcel pozdraviť všetkých priaznivcov bežeckého lyžovania a extra tých, ktorí obľubujú voľný štýl tzv. „skate“, pretože práve tí sa v mojom príbehu možno nájdu...

Bežkám sa venujem už asi 15 rokov a pravdepodobne ako každý z Vás, za toto obdobie som prešiel určitým vývojom. Začalo to spúšťaním sa po zasnežených lúkach na starých drevených bežkách, pokračovalo to neistým presunom na upravené trate, kde som predvádzal niečo medzi klasikou a korčuľovaním :). Po istom čase som prešiel na voľný štýl, kde som sa postupne snažil navyšovať prejdenú vzdialenosť bez zastavenia. Na začiatok 20 m, potom 100 m, 1-2 km, odbehnutá Biela Stopa atď atď. Teraz už to nie je ani tak o navyšovaní prejdenej vzdialenosti, ale o vylepšovaní techniky a zrýchľovaní. Okrem miery talentu každého z nás, majú podľa môjho názoru na týchto veciach veľký podiel aj samotné bežky a ich výber.










Postupne som logicky prechádzal od drevených lyží s tzv. „trojbodkovým“ viazaním (je neuveriteľné, že na tom niekto kedysi vedel odkorčuľovať aj 50 km. Dnes sme asi už veľmi rozmaznaní karbónom a rôznymi sns a nnn profilmy), cez vyššiu strednú triedu lyží, až som sa nakoniec úplnou náhodou asi pred 5 rokmi dostal až na pretekársku triedu značky Peltonen. Kto sa trošku orientuje v ich modeloch určite vie, že to bol najvyšší model od Peltonenu – SUPRA X. Musím povedať, že prechod na pretekárske lyže bol ešte citeľnejší ako z „drevákov“ na strednú triedu. Pamätám sa, že prvýkrát som ich mal po chorobe na in-line na Skalke a nadšenie bolo také veľké, že som si neustálym rýchlym krúžením po dráhe, skoro privodil recidívu choroby :). Lyže boli rýchle a bol som prekvapený, že aj skutočne robia to čo im prikážem. To znamená, že neuveriteľne dobre držali smer v stope a ja som sa mohol sústrediť len na techniku a nie na udržiavanie balansu. Všetci z Vás určite poznáte situáciu, keď je problém s udržaním rovnováhy na bežkách na polozmrznutej a rozjazdenej trati. Peltoneny dokážu udržať smer dokonca aj v takýchto podmienkach. Musím povedať, že som na pár km skúsil aj iné značky pretekárskych bežiek, ale ani na jedných som sa ja osobne necítil tak komfortne a stabilne ako na mojich Peltonenoch Supra X. Ako som teda neskôr zistil, tak práve toto bola tá rozhodujúca vlastnosť, ktorá ma „dostala“. Treba povedať, že Supra X sú možno o niečo ťažšie ako ostatné lyže v tejto kategórii, ale ja osobne určite oželiem pár gramov navyše, za pocit stability na bežkách. Všetkým bežkárom, ktorí si chcú za prijateľnú cenu skúsiť, aké je to behať na „materiály“ zo svetových pohárov, odporúčam vyskúšať pretekárske modely Peltonen.

V týchto dňoch sa ku mne dostal (kúpil som si :)) aj najnovší model Peltonen Supra X 2016 a po prejdení cca 100 km musím povedať , že si zachovali rovnakú stabilitu v sklze pri evidentne nižšej hmotnosti a podľa mňa krajšom designe.

(Aktualizácia testu po roku používania najnovšieho modelu *: Aktuálne už model "2016" používam už druhú sezónu a rozhodne môj názor z predchádzajúcich riadkov nemením. Ako bonus by som ešte spomenul citeľne nižšiu váhu oproti minuloročným modelom a krajší design - aspoň podľa mňa.)

Nadšenie pre vyššie spomenutú značku bežiek vyvrcholilo aj tým, že som ich zaradil do ponuky môjho športového e-shopu :

http://www.vsetkonabeh.sk/kategoria-produktu/bezkovanie/

..takže prípadným záujemcom ich vie ponúknuť spokojný majiteľ...

Vidieť ich môžete v galérii tohoto článku, prípadne naživo na bežeckých tratiach v Banskej Bystrici, na Králikoch, Skalke a priľahlých oblastiach. Dobre si všímajte lyže bežkárov, ktorí na tratiach nebalansujú.

Poznámka 1: Úplný komfort a pocit stability prichádza na začiatku sezóny po najazdení aspoň 100 km. Predsa len keď človek nekorčuľuje 8 mesiacov, treba si trochu zvyknúť...

Poznámka 2: Úplný začiatočníci, ktorí začínajú so „skate“ štýlom, zas až takú stabilitu nemusia hneď cítiť. Tam treba už len nabehať možno tých najťažších úvodných 500 - 1000 km v živote :).

Poznámka 3: Vopred sa ospravedlňujem bežcom – profíkom, za použitú terminológiu. Článok bol písaný len slovnou zásobou, ktorou disponuje bežkár – amatér.

Text: Michal Gonda
www.vsetkonabeh.sk