Na Kráľovú

Tak to toto je príklad ako neísť, aspoň nezačat.  Od parkoviska  som sa vybral cestičkou v žlabe ktorá však neskôr končí.

Treba íst na turistickú a vyšlapať pešo po sneh ktorý začína nad skaličkou   kde sa môžete vybrat "hradskou"

Odťade snehu pribúda a pribúda no je nosný, ešte vlhký, až po polovicu cesty na Predné sedlo.  Tu už začína byť suchý  a čaká Vás uratrákovaná časť. Vysoko sem tam narmznutý do žlta. a največia pohoda. Možno trochu vánku. Čo sa výrazne začne meniť od odbočky na Královú skalu Telgárt. 

Potade viditelnosť bola ešte dobrá. Za  chvílu taký vietor že ma tlačil do kopca,  no cesta  sa zatáča a  už bol z boku. Stojím šikmo idem na hrane, bo cesta zafúkaná šikmo.   neskôr viditelnosť na 20m  a na predposlehnej zákrute nie je zábradlie a strácam cestu a  žial i smer. Pokračujem ďalej šikmo na kopec.  A  na  hrebeni neskôr zúfalo blúdim napriek tomu že som bol 30m od budovy. iskru nádeje mi vleje nosné  lano, no aspoň som sa rozhýbal (no to vidno do 5 metrov). Po hodine to nachádzam. Chvála Bohu.

Dole idem s troma chlapíkmi. Jeden tiež na bežkách- šupinač forester.  Zostupujeme po dobre vykolíkovanej zimnej na cestu, ja po vlasných a ide mi to rýchlejšie.  ja s jednou palicov,  druhú som polámal keĎ som prepadol cez prevys.  predtým som pozeral a nechápal že nevidím nejak sneh že je nejaký neostrí, a  či to ide hore alebo dole a za sekundu pád.. 

hore na hrebeni bol najsilnejší vietor, nebolo sa kde skryť.   a  vypadával signál. Neprajem to nikomu, ale dodá to človeku iný pohľad na veci a život, keď prežije takú krízu.      ľudí aspoň skialpinistov tu bolo viac  len hore sme boli 8-10.  a ešte dvoch známich som stretol pri výšlape ktorý zostupovali.    v tom vetre som tam mohol aj revať/hlasno kriťať aj tak ma nikto nepočul.

prikladám aj GPS  cesty dole.

hore námraza na niektorých kolíkoch i 30cm dĺžky.  Foto z vrchu nemám,  raz som si v "výmole" v "závetrý dával vodu a ruka mi skoro zmrzla.  Mal som len tenké bežkárske. Nabudúce pribalím ešte aj ďalšie rukavice.  Ďakujem manželke, a ostatným za telefonickú podporu, a prípadné moje hľadanie ktoré chvalaBohu nebolo nutné a Kačimu, Romanovi a ešte jednímu z Košíc ktorý so mnou zišli dole, a psychicky ma podporili,  i mi dali čaju.  Plánoval som tam prečkať do rána kým nebude lepšie počasie..    o 100-200 mentrov nižšie počasie bolo v pohode, a zbehnutím tých prvých 100-200 metrov som dostal i nohy do pohody.