24 Apr. 2012 sme od pana Dusana Vanickeho dostali postu:
Dobry den.
Frenky ma upozornil na clanok Slovensko bezkarsky raj a tak som si ho precital a chcel by som k tomu niekolko poznamok. Neviem aku skusenost, vzdelanie a prax ma navrhovatel s podobnymi projektmi, ale ja to povazujem zial za naivny navrh, ktory ak by sa aj zacal realizovat tak umrie skor ako sa zacne rutinne prevadzkovat.
Napriek tomu ze tuzim po tom, aby aj v mojom okoli (som z Kosic) bolo viac a krajsich trati, toto podla mna nie je cesta. Najjednoduchsie je sa pozriet ako to funguje tam, kde to funguje. A tiez, pozriret sa na to, ci to niekde funguje tak ako to pise navrhovatel. Tieto dva pohlady su o skusenosti, udrzatelnosti projektu a o tom, ci vynachadzanie „prevratnych inovacii“ ma sancu na dlhodobu udrzatelnost. Bez naroku na spravnost si myslim, ze taka dobrovolnicko nadsenecka a webom zdruzovana komunita , ktora to vpodstate mysli dobre, nema sancu odolat vsetkemu zlemu, co sa okolo nas deje.
Nechcem to zbytocne dramatizovat, kiez by som nemal pravdu, ale dobrovolnictvo a nadsenecka praca ma sancu , ak je zastresovana silnym a dobre profesionalne vedenym subjektom, alebo systemom, ktory zabezpeci okrem ucelnej koordinacie aj patricne moralne ohodnotenie dobrovolnej prace. Okrem toho si myslim, ze je udrziavanie trati financne a technicky narocne – nie je to len o snehu, ale aj o znaceni, letnom upratovani, kontrole ci znepristupneni devastatorom , ale ak sa pozrieme napriklad do Rakuska, tak aj o nocnom osvetleni, umiestneni a obhospodarovani mobilonych záchodov, ci besiedok na oddych, koordinacii pretekov a podobne. Obce, rekreacne a sportove strediska su podla mna tie najvhodnejsie subjekty, ktore by mali vediet trate udrziavat a ide tu len o to, aby si to dokazali spocitat a najst na to zdroje, inymi slovami aby to mali v prioritach a mali dostatok motivacie k tomu aby sa do toho pustili. Je to to iste, ako ze ci je mesto alebo dedina plna spiny, alebo ma pekne upravene kvetinove zahony a ciste chodniky. Aby som nebol celkom negativisticky, tak mozno, ak by sa nadseneckou pracou a zdruzenim vsetkych moznych zdrojov ozivila nejaka lokalita, tak by mohla nasim „zabendnencom“, ktori knucia ze nemaju dost penazi na nic otvorit oci a tym nastartovat motivaciu...
Kazdopadne drzim palce. Dusan Vanicky
Comments
Pokusim sa odpovedat na namietky v prispevku:
1) "Najjednoduchsie je sa pozriet ako to funguje tam, kde to funguje" - Prieskum trhu som aky-taky robil. Studoval som spoplatnovacie programy zavedene v state Minnesota, ako aj v Kanade a co-to som cital aj o sposobe financovania u nas a v Cechach. Co sa tyka skusenosti s tvorbou tras, tak aj na Slovensku je o co sa opierat a v Edmontone su dobrovolnici ktori si sami tvoria umelo-zasnezovanu trasu. System financovania ktory tu navrhujem je unikatny v tom, ze participacia bezkarov nie je vynucovana, ale sa dosahuje socialnym mechanizmom nazyvanym v anglofonnych krajinach peer pressure - system v ktorom clenovia komunity vyvijaju natlak na inych clenov za ucelom dosiahnutia spolocensky-prospesneho ciela. Netreba si mysliet ze ovplyvnovanie by malo fungovat len medzi jednotlivcami, ale bude sprostredkovane napriklad aj tabulami v nastupnych bodoch tras ktore upozornia bezkarov ze su bezkarmi-financovane. Detaily budu opisane v clanku na ktorom pracujem. Co sa tyka samotnej tvorby a udrzby tras tak tu projekt Stopa pocita s podporou existujucich projektov (financne, ideovo a ludskou silou) ako aj rozvojom projektov v novych oblastiach, ale len ak sa v ich okoli najdu ludia a organizacie ktore zabezpecia ich implementaciu.
2) "Bez naroku na spravnost si myslim, ze taka dobrovolnicko nadsenecka a webom zdruzovana komunita , ktora to vpodstate mysli dobre, nema sancu odolat vsetkemu zlemu, co sa okolo nas deje." - v tomto bode musim nesuhlasit, pretoze vo svete existuje vela prikladov dobrovolnickych, webom-organizovanych iniciativ ktore su velmi uspesne. Spomeniem napriklad openstreetmap alebo wikipediu. Rad by som upozornil aj na fakt, ze v podstate projekt Stopa ma za ciel robit len to co sa uz deje na miestnej urovni - napriklad v ASK Pezinok alebo lyz. klube Kremnica, len s tym ze sa to bude robit na celoslovenskej urovni tak, ze ludia sa nebudu organizovat na schodzach (obcasne stretnutia vsak ani tu nie su vylucene), ale diskusie a rozhodnutia sa budu robit virtualne, prostrednictvom komunikacnych moznosti ktore internet ponuka.
3) "Nechcem to zbytocne dramatizovat, kiez by som nemal pravdu, ale dobrovolnictvo a nadsenecka praca ma sancu , ak je zastresovana silnym a dobre profesionalne vedenym subjektom, alebo systemom, ktory zabezpeci okrem ucelnej koordinacie aj patricne moralne ohodnotenie dobrovolnej prace." Moralne ohodnotenie ostane tym jednotlivcom a organizaciam ktore v oblastiach vytvaraju a budu vytvarat trasy. Ja vidim hlavny prinos programu Stopa v dvoch oblastiach - zabezpecovanie financovania a generovanie idei na to, kam financie smerovat. To ci sa nam podari vytvorit silny organizacny team je otazka ktora bude zodpovedana v priebehu najblizsich par mesiacov (viac o tomto bude uz v spominanom clanku na ktorom pracujem).
4) "okrem toho si myslim, ze je udrziavanie trati financne a technicky narocne – nie je to len o snehu, ale aj o znaceni, letnom upratovani, kontrole ci znepristupneni devastatorom , ale ak sa pozrieme napriklad do Rakuska, tak aj o nocnom osvetleni, umiestneni a obhospodarovani mobilonych záchodov, ci besiedok na oddych, koordinacii pretekov a podobne..." - Plne suhlasim a spolupraca s obcami, regionmi a inymi ziskovymi aj neziskovymi organizaciami maju v plane projektu Stopa pevne miesto. Vyhodu projektu Stopa vidim v tom, ze budeme taketo entity oslovovat s ponukou (spolu)financovat ich aktivity a preto si myslim ze program ma sancu na uspech.