Veľká Fatra je priam ideálnym pohorím na zimný hrebeňový prechod či už na bežkách, skialpoch, alebo snežniciach. Musíte však sledovať predpovede počasia, lebo inak sa pohodový prechod môže premeniť na drámu. Zažil som na nej rôzne podmienky – v roku 2007 víchricu s hmlou na Ostredku (išlo sa doslova od kolu ku kolu a z Ostredku to bol útek do doliny), v roku 2008 takmer čistý ľad na celej hôľnej Fatre (šli sme ju na mačkách), ale aj  dobré snehové podmienky v roku 2009. Po päťročnej pauze sme sa do Fatry vrátili a tento raz to bolo doslova „rozprávkové“.

1.deň: Zo sedla Malý Šturec na Kráľovu studňu

[[wysiwyg_imageupload:171:]]

Sedem statočných vystupuje v sedle z autobusu krátko poobede. Zatiaľ čo v dolinách už zúri jar, v sedle vo výške 887 m.n.m. je snehu dostatok. Obúvame lyžiarske topánky, nalepujeme protišmykové pásy, naskakujeme na lyže a vyrážame po mierne stúpajúcej zvážnici. S piatimi bežkármi idú aj dvaja na skialpových lyžiach – čo je zaujímavé pre porovnanie týchto dvoch lyžiarskych presunových prostriedkov. Už prvý deň máme šťastie na počasie – slnečno s dokonalými výhľadmi. Sneh je mäkký, no neskôr sa začína lepiť na pásy. Ideme po červeno značenej trase, no na jednom mieste si ju skrátime prudkým výšľapom cez les – vďaka pásom to nie je žiadny problém. So stúpajúcou nadmorskou výškou pribúda sneh – posledný úsek ideme po čiastočne odhrnutej ceste k Horskému hotelu Kráľova studňa, ktorá je lemovaná 80 cm snehovými mantinelmi.

2. deň: Z Kráľovej studne na Smrekovicu

[[wysiwyg_imageupload:172:]]

Tento deň je najnáročnejší, preto vyrážame už pred pol ôsmou. Okrem 25 km nás čaká dosť veľké prevýšenie. Niektorí lyžiari idú túto trasu dva dni s prenocovaním na chate pod Borišovom. Stúpame najskôr k prameňu pri Kráľovej Skale, neskôr na Krížnu. Stúpanie na Krížnu je pomerne mierne a súvislé. V bezoblačnom počasí sú yýhľady takmer stopercentné – po ľavej strane rozoznávam obe časti Malej Fatry, vpredu sa objavujú Západné, Vysoké a Nízke Tatry. Fúka síce studený vietor, no nie je príliš prudký. V závetrí vysielača na Krížnej si dávame prvú prestávku. Stretávame bežkárov bez pásov, ktorí sú v súčasnosti na Fatre skôr raritou. Pásy považujú za dehonestáciu ich športového výkonu. Po krátkom oddychu pokračujeme pohodovo po hrebeni až po fotogenický Suchý vrch. Zjazd zo Suchého je trocha adrenalínovejší a tak ho traverzujem mimo značky k Salašu pod Suchým. Nasleduje miestami zalesnený úsek okolo Kýšok. Fyzicky najnáročnejšie je však nekonečné stúpanie na Ploskú, kde si dávame zaslúžený obed. Na Ploskej, kde sa hrebeň Veľkej Fatry rozvetvuje na turčiansku a liptovskú časť, opúšťame červeno značenú trasu a po žltej sa dostávame na liptovskú vetvu Fatry. Ďalej už pokračujeme zeleno značenou trasou – obchádzame Čierny kameňa zo západu a stúpame na Minčol. Zostup z Minčola je prudký a preto ho musíme ísť pešo. Lesom sa dostávame k južnému Rakytovskému sedlu, kde nás víta tabuľa upozorňujúca na lavínové nebezpečenstvo. Z tohto dôvodu sa Rakytov v zime obchádza širokým oblúkom lesnatým terénom. Do severného Rakytovského sedla prichádzame ešte tesne pred západom slnka. Za plného svetla ešte obchádzame Tanečnicu, ale pred Skalnou Alpu sa už začína stmievať. Ochladzuje sa a pri traverzovaní vrchola Skalnej Alpy po stvrdnutej stope na strmom svahu, si radšej ani nepredstavujem, ako by skončil pád na tomto mieste. Na konci traverzu je takmer úplná tma a tak vyťahujeme čelovky. Našťastie sme už len kilometer od Horského hotela Smrekovica, kde nás čaká večera a orosené pivo.

3. deň: Zo Smrekovice do Ružomberka

[[wysiwyg_imageupload:173:]]

Tretí deň je pohodový. Po stúpaní na Malú Smrekovicu nás čaká takmer súvislý zjazd do Ružomberka. Zjazd je miestami dosť adrenalínový, ale vďaka dobrým snehovým podmienkam sa dá ustáť. Za Nižným Šiprunským sedlom sa nám na lúke otvárajú úžasné výhľady na Západné a Vysoké Tatry. Na konci lúky treba na lyžiach odbočiť doprava a obísť strmé klesanie, ktorým vedie značka (čo sme žiaľ neurobili). Od Vtáčnika trasa klesá už len mierne po zvážnici do Sedla pod Sidorovým. Zo sedla je to už len na skok k lyžiarskemu stredisku Malinô-Brdo, kde sa dostávame akoby do inej dimenzie. Po troch dňoch v lone prírody sme zrazu v civilizácii – z reproduktorov vyhráva hudba a my sa predierame masou lyžiarov, detí a psov. Po nekonečne dlhej zjazdovke sa spúšťame k dolnej stanici lanovky a akurát stíhame skibus do Ružomberka. 

Záver

[[wysiwyg_imageupload:174:]]

Za tri dni sme vo Veľkej Fatre prešli vyše 48 km a nastúpali 2821 výškových metrov. Počasie, aj snehové pomery boli na toto pohorie vysoko nadštandardné. Za týchto podmienok boli jednoznačne najlepšou voľbou turistické bežky s pásmi. Dvaja začínajúci skialpoší sa oveľa viac natrápili a spomaľovali náš postup. V prípade zľadovatelého terénu by však boli skialpové lyže aspoň v hôľnej časti Fatry lepšou voľbou.