Okolo Selčianskeho dielu

Slnečný, bezoblačný, deň prilákal do Čachovského strediska nie len mňa, ale aj veľa lyžiarov - zjazdovkárov, čo spôsobilo že som parkoval asi kilometer od centra strediska. Ešteže moje auto vie hrabať všetkými štyrmi - mal som snehom zasypané spodné parkovisko sám pre seba. Od strediska hore dolinou až po miesto kde sa cesta prudko stáča doprava sa bežkuje v utlačených stopách od áut a kde-tu sa v strede cesty objaví aj bežkárska stopa. Snehu tu nie je veľa - tak do 10 cm, ale keďže je to asfaltka tak je to v pohode - žiadne kamene som neevidoval. Voľnoštýliarske stopy som nevidel. Z dna doliny som vystúpal po ceste tvoriacej bežkársky okruh okolo Selčianskeho dielu až po miesto, kde do bočnej dolinky odbočuje celkom dobrá cesta nahor. Tou som vyšiel až takmer pod hrebeň na križovatku ciest. Pravá ma doviedla k rozprávkovému rázcestníku (pozri foto) na žlto značenej ceste do Balážov. Odtiaľ som sa vrátil na križovatku a pokračoval SZ ramenom, smerom k hlavnému hrebeňu Starohorských vrchov po mne doteraz neznámych cestách. Eventuálne som sa na hrebeňovú trasu prepracoval a zistil že po nej už prešlo veľa bežkárov, ale mechanicky upravená nie je. Treba poznamenať, že až na hrebeni, kde je okolo 25 cm snehu získa človek pocit že nezachytí sklznicou o kameň, pretože na svahoch pod ihličnanmi je ho ešte stále pomerne málo. Šachtičky som obišiel a cca 500 m som absolvoval po okraji príjazdovej asfaltky až k odbočke k chate Šachtička. Odtiaľ sa dá - po asi 1 km - napojiť na Selčiansky okruh, ktorý vo vrchných partiách ešte nikto po snežení nenavštívil. Po nedotknutom snehu som prešiel ešte asi 500 m od križovatky so žltou (vedie na Selčiansky diel) na cestu prichádzajúcu sprava od asfaltky a tam už bola dobrá bežkárska stopa, aj keď na hodnom kuse ju "upravilo" nejaké auto. Ale to našincovi neprekáža, pretože tento sa pohybuje často v lesoch bez bežkárov a poteší sa aj chodníku v čerstvom snehu prešliapanom zverou. Na južnej strane okruhu je trochu problém pre človeka neznalého pomerov nájsť jeho priebeh, ale psy z blízkeho salaša kde si valasi "vypestovali" 15 metrový ľadopád usmernili vášho korešpondenta smerom do kopca, čím ho naviedli na správnu trasu. Odtiaľ po (príjemne) odhrnutej ceste vedúcej do salaša sa dostanete až k Fugerovmu dvoru, kde tiež bolo kopec jedincov zo zjazdovkárskeho kmeňa. Odtiaľ vedie pekná bežkárska stopa až do doliny vedúcej k stredisku. Zjazd ľudoprázdnou dolinou bol bonbónikom.