Ako ďalej ?
Už v časoch minulých som sa zamýšľal nad tým „Ako ďalej“ v bežkovej stope našich Karpát.
https://nabezky.sk/sk/node/109682
https://nabezky.sk/sk/node/108042
Terazky sa zamýšľam opäť. V súčasnej dobe Korony k neúprosným pešiakom, štvorkolkárom, drevo(t/r)ubcom pribudol v stope ďalší „fenomén“ – bikeri. Sám som biker, hojne využívam aj tieto pekné terény, ale nie v zime – v stope bežkovej. Dokonca týchto zimu a bežkovú stopu milujúcich bikerov je už viac ako pešiakov. Kto z nich nebajkuje v snehu a rovno v bežkovej stope, kto nejazdí na Babu či na Somára, nie je Cool, nie je In. Táto ich deformácia, táto ich intolerancia, tento ich egoizmus a nezameniteľný ich orgazmus z jazdy v súradniciach tejto stopy im nedovoľuje ani v najmenšom pochopiť, že okrem nich tu koexistujú aj iné skupiny ľudí s inými záujmami. Tieto trasy boli bežkármi v zime využívané dávno predtým, než boli vymyslené horské bike. Ale terazky je všetko ináč. Tento rok ich milí bikeri povýšili na piedestál egoizmu a ničia bajkami všetko, čo im príde pod ruku – teda vlastne pod kolesá, argumentujúc, že idú po cyklistickej značke (obdobne ako turisti po turistickej). Zvláštne je, že tá cyklistická (turistická) značka, ktorá sa mimochodom na stromoch a tabuľkách objavila dávno až po tej bežkárskej, ide ausgerechnet po bežkovej stope, ani o centimeter vedľa, hoc je tam miesta aj pre koňa. No proste nevysvetlíš. Už neexistuje pochopenie, tolerancia, rešpekt, absentuje akákoľvek empatia. Už neexistuje MY, už existuje len JA ! Čo tam po tom, že po mne potopa, že ďalších 100 bežkárov, ktorí si to chceli užiť, odchádzajú väčšinou znechutení a na...
Na tom bike sa to dá užívať v bratislavských pomeroch v podstate celoročne. Nikto im v tom nebráni. Len prečo nechcú a nedokážu pochopiť, že aj tí bežkári majú svoje miesto pod slnkom. Zvlášť, keď už ani tie zimy nie sú tým, čo bývali. V týchto končinách, ak sa aspoň trochu zadarí, tak možno 2 - 3 týždne do roka je pre bežkára o čom. Ani tento minimálny čas však ONI nie sú schopní obetovať, nie sú ochotní reskírovať bežkárom, nechcú sa vzdať svojho chtíču, nie sú ochotní pripustiť, že keď je „hore“ sneh, že tá stopa je pre bežkárov posvätná...
Ako ďalej, keď sa nechceme a nie sme ochotní sa počúvať, rešpektovať, tolerovať, ani v najmenšom načúvať hlasom a požiadavkám ostatných. Sme zahľadení len do seba, bez akéhokoľvek vnímania okolitého sveta. A výsledok ? - pešiaci, drevotupci, štvorkolkári a terazky ešte aj cyklisti v stope bežkárskej. Synergický efekt s efektom rozdupanej stopy na mraky... K ohrozeným druhom v týchto končinách (ale nielen tu) môžeme, bohužiaľ, priradiť už aj bežkárov...
Korona nás vyzliekla donaha. Nastavila nám zrkadlo...
Už asi len treba zvolať – otvorme nákupné centrá, zachránime prírodu...