Snow Situation
Na Inovci konečne nasnežilo! A tak mi nedalo, aby som nevyskúšal moju obľúbené trasu od autobusovej zastávky Bezovec na Skaliny. Obľúbenosť tejto trasy je v tom, že je ľahko dostupná a profilovo veľmi, veľmi nenáročná, vhodná pre každého: od malých detí po dôchodcov. Nástup je asi 200 metrov od rozsiahleho parkoviska pôvodne určeného pre lyžiarske autobusy zvážajúce davy lyžovania chtivých dolniakov, dnes obsadené zopár autami rodičov sánkujúcich sa detí a je tvorený miestnou asfaltovou cestičkou pripájajúcou sa z ľavej strany a vedúcou pomedzi priľahlé chalupy. Už po pár desiatkach metrov sa dali nasadiť lyže. Ke´dže cesta bola na tomto kúsku prehrnutá, bolo treba dávať pozor na kamienky. Ala zhruba po 100 metroch odhrnutý úsek skončil a začalo skutočné bežkovanie, ktorá ma však po pár tempách upozornilo: "a čo tak namazať !". Tak som namazal. Pri vstupe do lesa ma potešilo, že niekto ma prebehol, lebo na cestičke v 10 centimerovom prašane sa vinula pará dna stopa. V duchu som poďakoval neznámemu darcovi a vyrazil som po nej. Asi o 10 minútach som toho darcu dobehol. Bol to (zrejme) vyšportovaný dedko s vnučkou, ktorí si povedali, ža stačí a vracali sa späť. Tak sme si začali prešlapávať svoju. Vlastnú. Našu. Postupne, ako sme jemne naberali výšku sa aj kvalita snehu vylepšila a aj ho pribudlo. Hrebeň na Skalinách bol ako vždy zasypaný perinami snehu. Na lesnej ceste okolo 20 centimetrov a na lúkach vyše 30. Prachovučký prašan ako z katalógu, ktorý sa v záblezkoch slnka trblietal ako "Nastine zlato". Pri turistickom rozcestníku na Skalinách som narazil na prešľapanú stopu vedúcu z Medvedice na Smutný vŕšok. Ľutoval som, že som mal málo času a nemohol som sa po nej rozbehnúť. Nabudúce.
